You are here
Home > Cestovanie > Nezabudnuteľný Island

Nezabudnuteľný Island

Mesačná krajina plná spokojných ľudí a úchvatnej prírody.
Krajina, po ktorej môžete ísť hodiny autom a stretnete iba kone pasúce sa medzi veľkými skalami.
Krajina, v ktorej môžete v priebehu niekoľkých dní (a dokonca aj niekoľkých hodín) zažiť snehovú víchricu, dážď, vidieť slnko, ľad aj vriace pramene.
Krajina, kde sa cítite bezpečne, pretože je tam takmer nulová kriminalita.

To všetko, a mnoho ďalšieho, je Island. Toto miesto sa navždy vrylo do našich duší, a to nielen kvôli prírode, ale aj preto, že sa tam udialo to, čo sa už nikdy nikde neudeje 😉

Tento rok sme poslúchali a tak nám Ježiško (rozumej Romanko) priniesol pod stromček letenky na Island. Za približne 3 týždne sme teda rezervovali hotel, v požičovni zajednali auto, naplánovali trasu a vydali sa na cestu naprieč divokou islandskou prírodou.
Leteli sme spoločnosťou Wizzair z Budapešti a let trval 4,5 hodiny. Počas letu na Island sme zažili pár rušných chvíľ, kedy boli nemalé turbulencie kvôli vetru. Ďakujem, kinedryl!

Island v zime nie je tak preplnený turistami ako v letnom období a to jednak preto, že je zima a tiež kvôli tomu, že je polárna noc. Naša skúsenosť je ale taká, že teplota sa pohybovala od nuly vyššie a pokiaľ ide o polárnu noc, tiež to nie je tak hrozné, ako to na prvý pohľad vyzerá. Svitať začalo vždy okolo desiatej a svetlo bolo cca do sedemnástej. Na cestu sme sa vydali vždy ráno po tme, aby sme za svitania už boli na mieste a tak sme stihli vidieť všetko, čo sme chceli. Jediná vec, ktorá môže prekážať, sú zrážky.

Nájsť dobré ubytovanie a auto v tomto období, práve kvôli menšiemu počtu turistov, nie je tak zložité. Pripravte si, však, na to dostatok peňazí. Island je krásna ale zároveň veľmi drahá krajina. Drahé sú hlavne služby, ale aj potraviny a benzín. Suveníry všetkým kamarátom a celej rodine asi tiež neprinesiete.

Pokiaľ ide o islandské jedlo, tak musíme povedať, že ich chute sú trošku odlišné od tých našich :). Vyskúšali sme ich špecialitu – tradične jedlo z rozdrvenej  a zapečenej tresky, ktorá sa podáva s ich typickým vareným ražným chlebom (sladkym!) a šalátom. Bohužiaľ, tú 40 eurovú porciu sme tam museli nechať nedojedenú :-(. Za to ich mliečne a mäsové výrobky sú skvelé! Dokonca majú prísny zákaz do celej krajiny dovážať tieto výrobky alebo dobytok – aby sa do ich krajiny nedostali cudzie baktérie. Rovnako nám chutili aj ich obľúbené čierne pelendreky máčané v čokoláde.

Naše ubytovanie bolo v blízkosti letiska v Keflaviku (Kef Guesthouse) a môžeme ho len odporučiť – výborná poloha blízko hlavného mesta a aj letiska, celá budova po rekonštrukcii, veľká kuchyňa, kde môžete variť, raňajky v cene, úžasná káva (boli sme schopný vypiť aj 6 šálok na posedenie!).

Jazdili sme na Škode Rapid 2016 s automatom. Žiadne offroad auto sme nepotrebovali, keďže cesty sú dobre udržiavané – cestárov naozaj vidíte odhŕňať padajúci sneh a keď aj nepadá, na cesty lejú preventívne soľný roztok. Zažili sme aj sneh i dážď a nemali sme žiadne problémy. Dokonca všetky pneumatiky na vozidlách sú špeciálne upravené – majú hlboký dezén a kovové prvky, vôbec sa teda nešmýkalo.

GOLDEN CIRCLE

V prvé Islandské ráno sme vstali skoro, naobliekali na seba niekoľko vrstiev oblečenia, zaliali si čaj do termosky a vyrazili na najznámejšiu trasu Islandu. Na tomto zhruba 300km okruhu na nachádzajú takmer všetky krásy Islandu. Islanďania myslia na turistov aj v tom, že ku každej „atrakcii“ sa dostanete pohodlne autom a všade sú vybudované parkoviská. Na väčšine miest je dokonca aj reštaurácia, predajňa suvenírov a toalety.


Za 4 dni sme najazdili autom celkom 1400km  

Cesta začína národným parkom Þingvellir (Thingvellir) s jazerom Þingvallavatn (Thingvallavant).

Jazero Þingvallavatn, Island (2017)

Najväčší gejzír Strokkur na Islande vytriskne každých cca 5 minút a je obkolepený ďalšími menšími gejzírmi a horúcimi jazierkami. Voda v nich má od 80 do 100 °C a preto je lepšie ju neskúšať chytať 🙂

Gejzir Strokkur, Island (2017)

Vodopád Gullfoss sme si veľmi neužili, keďže husto snežilo, fúkal silný vietor a nedovideli sme si asi na spičku nosa. Ale počuli sme ho, bol tam!

Vodopád Gullfoss, Island (2017)

Na sopečné oko Kerid sme sa naozaj tešili, ale keďže bolo zasnežené, nebolo tak očarujúce ako bez snehu. Je to vyhasnutý kráter sopky, v ktorom je jazero. Btw, toto bola jediná atrakcia, kde sa platil poplatok – 400 ISK.

Sopečné oko Kerid, Island (2017)

 

ČIERNOČIERNA ZEM

Na druhý deň sme sa vybrali smerom na východ po južnom pobreží, až k slávnej čiernej pláži Reynisfjara. Čierna zem je v tejto časti Islandu naozaj všade. Počas cesty vidíte iba široké “polia” pokryté machom a trávou, a skaly. A samozrejme kone. Tie sú takmer všade. Prekvapivá pre nás bola aj hustota bývania, teda skôr riedkosť obývania tohto ostrova. Ľudia tu asi majú radi samotu, lebo ich domy a farmy sú naozaj ďaleko od seba.

Islandské kone v národnom parku Þingvellir, Island (2017)

Prvými zastávkami boli vodopády Seijalandsfoss a Skógafoss. Tentokrát sme ho dokonca aj videli 🙂 a nielen to! Výnimočný je tým, že sa cez klzké skaly dostanete až za vodopád. Je to skutočne očarujúce.

Vodopád Seijalandsfoss, Island (2017)

Pamätáte sa, ako v roku 2010 bola aktívna sopka na Islande, boli zrušené lety a vietor zavial prach až do Európy? Tak toto je ona, sopka Eyjafjallajökull. Aktuálne je kľudná, ale je asi nebezpečná. Keď sme sa pani v sopečnom múzeu neďaleko sopky opýtali, či je možné ísť k nej bližšie – s vážnou, až vydesenou tvárou odpovedala „No, never!“

Sopka Eyjafjallajökull, Island (2017)
Vodopád Skógafoss, Island (2017)
Vodopád Skógafoss zhora, Island (2017)

Keď sme zastavili na parkovisku, videli sme, ako jeden muž vystúpil z auta, odviazal plot, prešiel autom, opäť dal plot na pôvodné miesto a išiel ďalej. Išiel tam, kde sme chceli ísť aj my – pri vrak lietadla Dougles Dacota US Navi DC-3, ktoré v roku 1973 núdzovo pristálo práve tu. Nebolo treba nás a ďalšie dve autá stojace s nami na parkovisku, presviedčať dlho a nasledovali sme ho. Po asi 4km sme ho našli. Atmosféra na mieste bola pochmúrna, čo je cítiť aj z fotiek…

Po chvíli však dorazili iní turisti na štvorkolkách aj so sprievodcom, ktorý bol dosť prekvapený z toho, ako sme sa tam dostali, keď je pri vchode plot a upozornil nás, že ide o “privat property” (súkromný pozemok)…. a tak sme sa pobrali rýchlo preč 🙂

 

Sme tu! Jedinečná čierna pláž Reynisfjara na najjužnejšom cípe ostrova pri dedinke Vik, búrlivý oceán, úchvatné skaly vrátane tzv. Dyrhólaey. Toto miesto patrí k najvyhľadávanejším miestam na ostrove a my sme tu prvý a poslednýkrát zahliadli islandské slnko 🙂

Tu sa náš výlet ešte nekončí, no už teraz vieme, že nič lepšie a krajšie ako návštevu oblasti Víku nezažijeme… prečo? Lebo práve tam, sme si sľúbili, že chceme byť spolu až do konca života ♥

 

VRIACA VODA

Tretí deň sme strávili v aute opäť dosť veľa času. Chceli sme prejsť čo najviac a pri pekných miestach sa zastaviť a fotiť. Došli sme až ku geotermálnym prameňom Deildartunguhver, kde voda v zemi opäť dosahuje až 100 °C. Toto miesto je naozaj kúzelné, máte pocit, že sa parí celá zem.

Geotermálny prameň Deildartunguhver, Island (2017)

Do oblasti Hvalfjardarsveit sme sa dostali autom cez tunel, ktorý meria 6 km a smeruje popod skaly a more. Za každý prechod tunelu musíte zaplatiť 1000 ISK (asi 10eur).

Mesto Borgarnes reprezentuje históriu Islandu a hrdinov islandských ság.

Settlement Centre, Borgarnes, Island (2017)
Starý maják v meste Akranes, Island (2017)

 

REYKJAVÍK

Názov hlavného mesta Islandu je odvodený od spojenia “parný záliv”. A to preto, že sa v okolí nachádzajú geotermálne pramene. Mesto je úplne odlišné od iných Európskych metropol. Nie je tvorené žiadnymi vysokými business budovami a obchodnými centrami. Nájdete tu najmä domčeky nám pripomínajúce rybárske domy z dávnych čias. Premávka je dosť pokojná a čo sme my považovali za obrovské plus je to, že sme úplne bez problémov zaparkovali v centre mesta a zadarmo 🙂

 

Dominantou tohto mesta je kostol Hallgrímskirkja, ktorého vzhľad má pripomínať tečúcu lávu. Za cca 4 eurá sa môžte vyviezť do jeho veže na rozhľadňu. Nám sa nechcelo čakať v tom dlhokánskom rade, a tak sme “iba” nasávali atmosféru vnútri kostola. Je krásny.

kostol Hallgrímskirkja, Reykjavík, Island (2017)
kostol Hallgrímskirkja zvnútra, Reykjavík, Island (2017)

Pre nás najkrajšia časť Reykjaviku je pobrežie popri slávnej skulptúre lode San Voyager a architektonickom skvoste – centrum kultúrnych akcií Harpha.

San Voyager, Reykjavík, Island (2017)
Harpha, Reykjavík, Island (2017)

Určite odporúčame navštíviť skanzen Árbær Open Air Museum. Ide o umelo vytvorené prírodné múzeum, ktoré znázorňuje tradičnú islandskú dedinu a môžte v nej vidieť niekoľko etáp histórie architektúry. Vstupné je 1500 ISK na túru so sprievodcom. Tú sme nestihli, avšak, aj po jej skončení bolo múzeum otvorené a voľne prístupné… zadarmo 🙂

 

Najlepší hot-dog na Zemi? Podľa nás jednoznačne ten v Reykjaviku! Slávny stánok Hot dog SS je naozaj vychýrený pre turistov. Aj my sme si kvôli nemu vystáli nemalý rad. Dokonca dvakrát 🙂 Známy je tým, že sa tu na párok v rožku zastavil aj sám americký prezident Clinton. Keď si v stánku vypýtate “hot-dog na Clintona”, dostanete ho iba s horčicou. Nuž, podľa nás urobil Bill chybu 🙂

 

Pri majáku, Reykjavík, Island (2017)

Island je nádherný kus sveta, cítite sa tu naozaj spätý s prírodou a do našich životov priniesol veľa pozitívnej energie (aj ked fotky pôsobia miestami pochmúrne, je to dané čisto počasím 😀 ). Určite sa sem, možno v inú ročnú dobu, ešte niekedy vrátime. Minimálne kvôli polárnej žiare, ktorú sme pre oblačnosť ani raz nevideli a prekrásnym okrídlencom Puffin-om, ktoré odlietajú na zimu preč.

Vidíme sa opäť niekde na cestách priatelia!

Zuzka & Roman

Pridaj komentár

Top