You are here
Home > Cestovanie > Lignano & Benátky, Taliansko 2016

Lignano & Benátky, Taliansko 2016

Leto je v plnom prúde, každý z nás vyhľadáva slnečné pláže a prímorské letoviská a inak tomu nebolo za ostatné dni ani u mňa.

Spolu s mojou Zuzankou, jej sestrou Terezkou a ich maminou sme sa rozhodli vymeniť horúce Slovensko za ešte horúcejšie Taliansko. Konkrétne sme smerovali do severnej časti v provincii Udine, blízko rakúsko-slovinských hraníc, do turistami navštevovaného prímorského letoviska Lignano Sabbiadoro.

Cesta do Talianska

Odchádzali sme kúsok pred polnocou z Nových Zámkov s tým, že cesta nám ubehne rýchlejšie, keď nebude na dialniciach toľko áut. Pravdou však bolo, že cesta prešla pomerne rýchlo, no únava urobila svoje a niektoré chvílky sme prežívali len vďaka energeťákom a ľadovým kávam. Našťastie je Zuzka skvelá šoférka a odjazdila nemalú časť cesty spolu so mnou.

Šli sme cez najkratšiu trasu  (SK) Bratislava – (A) – Viedeň – Graz – Klagenfurt – Villach – (IT) Tarvisio – Udine – Palmanova – Latisana – Lignano.

V cieľovej destinácii sme sa ocitli po šiestej hodine rannej, keď mesto doslova ešte spalo. Na ulici nikoho, na pláži len čajky a ľudia pozorujúci východ slnka. Taliani sú veľmi pohodoví „salámisti“, čo je v mnohých prípadoch pozitívne, ale keď ráno po dlhej ceste minimálne do ôsmej hodiny nedokážete nájsť otvorený jediný obchod, jedinú čerpačku, nič, až vtedy to začína byť ten pravý andrenalín 😀 Vďaka bohu za existenciu kukuričných polí.
Čo bolo ale najhoršie, miestna turistická kancelária, kde nás čakali kľúče od apartmánu, otvárala cez víkendy o 9:30. Čas sme teda vyplnili dojedaním zabalených obložených chlebíkov, ranným džúsom v jedinom bistre v okolí a prechádzkou po pieskovej pláži.

Príbeh identického apartmánu

Keďže Zuzkina rodina bola na tomto istom mieste naposledy pred 15 rokmi, pokúsili sme sa nájsť miesta, ktoré navštívili vtedy a porovnať čo sa zmenilo. Okrem všadeprítomnej wifi (aj keď nájsť nezaheslovanú sa nám podarilo až na pláži) a množstvu fastfoodov (pizza ako typické talianske jedlo sa nezaprie ani tu) prakticky nič. Dokonca aj neďaleká reštaurácia Arco bola na tradičnom mieste, a čo som sa dozvedel, pizza chutí stále rovnako ako kedysi. Možno aj kuchár ťahá svoju kariérnu šnúru rovnako dlho.

_DSC_0008 2
Reštaurácia ARCO, Lignano, IT (2016)

Čo bolo ale úsmevné, nielenže sme bývali v tom istom apartmánovom dome, ako Zuzkiní v minulosti, ale sme prespávali dokonca v tom istom byte (spálňa, kuchyňa s pohovkou a kúpeľňa). Nostlagia tu teda dostala zabrať na plné obrátky.

Celé mestečko je tvorené apartmánmi a hotelmi, takže nájsť ubytovanie by nemal byť problém ani na blind. My sme mali ubytovanie vopred rezervované priamo cez miestnu agentúru Abitare. Celá rezervácia prebehla bez problémov – elektronicky a rýchlo.

_DSC_0004
Náš apartmánový dom, Lignano, IT (2016)

Počas slnečných dní (ktorých až tak veľa bohužial nebolo) sme všetok náš čas trávili pri mori, pod stanmi a slnečníkom, na dekách a nafukovačkách. Piesočnatá pláž je na jednej strane skvelá, nič vás počas kúpania na dne mora neprekvapí a môžete v pohode behať všade bosí, na druhej strane je všade plno piesku. Naozaj doslova všade. V osobných veciach, lepí sa na nohy, v plavkách a nám sa ho podarilo dostať aj ako ďalšiu ingredienciu na pizzu. Vietor je jednoducho zradný 🙂 Keď je ale po ruke piesok, ľudia dokážu byť veľakrát dosť kreatívni.

IMG_9860

_DSC_0021

 

Mesto, prístav a legendárna mušľa

V meste Lignano sa nachádza množstvo fontán, námesti a jeden kostol. Pozdĺž 8km dlhej promenáde je všade prístup k moru, či už k plateným častiam, kde si podľa polohy od mora a sektoru (rozdelených podľa hotelov) na týždeň požičiate lehátko a slnečník. Alebo využijete neplatené časti (ktoré sa pravidelne striedajú s tými platenými) a donesiete si patričné vybavenie sami.

Oblasť sa vyznačuje najmä množstvom píniových stromov, oliandrov, širokým centrom s množstvom obchodov a podnikov. V meste je vybudovaný zaujímavý urbanistický koncept – ulice sú usporiadané do tvaru slimáka, resp. špirály. Väčšinu ciest tvoria jednosmerky, takže pri jazde autom sa viete celkom slušne zamotať. Na každom kroku je však možné si zapožičať bicykle – či už klasické alebo tandemové. My sme túto možnosť nevyužili a veľkú časť mesta sme prešli peši.

Na úplnom cípe polostrova, na ktorom Lignano leží, je možné nájsť prístav s loďami a ľuďmi vyhľadávanú dominantu – Terrazza a Mare (slangovo mušľa alebo lastúra – ikonická reštaurácia vchádzajúca do mora v tvare obrovskej mušle).

Lignano je známe aj vodnými športami, môžete si zasurfovať, previesť sa na vodnom skútri, vyskúšať paraflying (padák ťahaný loďou) alebo kitesurfing (doska ťahaná loďou).

Mesto počas dňa žije hlavne jedlom, ktoré je všadeprítomné vo forme reštaurácii a fastfoodov, večer zas ožívajú ulice nefalšovanou talianskou hudbou, pouličnými umelcami, živými sochami a zmrzlinami.

Lignano, Italy (source: http://www.intras-lignano.com/)
DSC_0080
Mušľa a okolie, Lignano, IT (2016)
_DSC_0092
Vstupný tunel do Mušle, Lignano, IT (2016)

DSC_0048

DSC_0053

DSC_0067
Hotelové lehátka, Lignano, IT (2016)

DSC_0084

DSC_0085

Benátky

Väčší výlet mimo Lignana sme podnikli do neďalekých, asi hodinu a pol vzdialených Benátok. Vedie k nim pohodová cesta diaľnicou. Mesto kanálov a všadeprítomnej vody sme si ale chceli vychutnať doslova na vlastnej koži, tak sme auto odparkovali hneď na začiatku mesta v parkovacom dome Tronchetto.

V Benátkach sú miestnou MHD trajekty a lode, taxíkmi sa zas nazývajú súkromné plachetnice a tradičné gondoly. Nám bohate stačila malá loďka, ktorá nás dopravila priamo do centra diania. Konkrétne ku:

  • Námestiu sv. Marka,
  • Bazilike sv. Marka,
  • Mostu vzdychov (Bridge of Sighs) – k nemu sa viaže príbeh, že ním prechádzali väzni, ktorým bol odopretý pohľad na vonkajší svet a vydávali žalostné povzdychy,
  • Palazzo Ducale (Doge’s Palace),
  • Canal Grande,
  • a mostu Rialto.
IMG_9795
Plavba Benátkami , Venice, IT (2016)
DSC_0031
Ponte dei Sospiri / Bridge of Sighs , Venezia, IT (2016)

_DSC_0032

DSC_0056
Námestie sv. Marka , Venice, IT (2016)
DSC_0051
Námestie sv. Marka , Venice, IT (2016)
DSC_0134
Most Rialto, Venice, IT (2016)
DSC_0058
Palazzo Ducale / Doge’s Palace , Venice, IT (2016)
DSC_0078
Karnevalové masky, typický prvok Benátok
DSC_0083
Hotel Cavaletto, Venice, IT (2016)

DSC_0108

DSC_0111

DSC_0125

DSC_0133

DSC_0146

IMG_9797s

DSC_0090

 

Maják v Bibione

V neoficiálne posledný deň, ktorým bol piatok (v sobotu sme sa totiž rozhodli, že si pobyt predĺžime ešte o deň, kvôli krásnemu slnečnému ránu), sme vyšlapali polhodinovú cestu smerom k majáku v susednom Bibione. Momentálne už nepoužívaný, no v minulosti veľmi dôležitý zdroj svetla a navigácie pre lode a člny.

V okolí majáku je nádherná zelenosfarbená voda, obmývajúca mohutné skaly a čistý piesok. Prostredie ako stvorené pre hľadanie mušiel, perál a koralov. Nejaké mušle sme si nazbierali aj my domov, zbytok pre nás zostal záhadou, keďže kúpať ani potápať sa v tento deň veľmi nedalo, vzhľadom na menej priaznivé počasie. Nič to ale nemení na fakte, že maják ako ďalší bod záujmu v okolí, určite odporúčame všetkým navštíviť.

Cestou z majáku sme ešte odlovili slovenskú geocache, ktorá nás moc potešila svojou dostupnosťou a chytrým prevedením pri pni stromu.

IMG_9827s

DSC_0254
Exponát hadov (umelecké dielo), Bibione, IT (2016)

DSC_0250

DSC_0201

DSC_0189

DSC_0193

DSC_0196
Maják v Bibione, IT (2016)

 

Zuzka a ja

Popri inom sme so Zuzkou v Taliansku oslávili aj spoločné výročie (take polokrúhle) a ako darček sme si okrem romantickej večere a megadobrých zmrzlinových pohárov dopriali našu vlastnú karikatúru. Kreslil nás celkom populárny miestny maliar, event karikaturista, používajúci viacmenej iba čiernu fixu a rýchle ťahy. Či nás naozaj vystihol je na každého subjektívnom hodnotení. Nám už zdobí našu poličku doma v Nitre 🙂

_IMG_9830s
A sme skarikatúrovaní / Caricatured already

IMG_9837

Lunapark

V naozaj posledný večer sme sa rozhodli stráviť čas v jednom z miestnych zábavných parkov – LunaPark. Či už tradičné húsenkové dráhy, strašidelné domy, strelnice ale aj veľké lunaparkové koleso boli pripravené na to, aby sme ich poriadne prevetrali. Na strelnici som Zuzke vystrelil červene plyšové srdce, namiesto plyšového Nema, ktoré tak veľmi chcela. Dôvod bol jednoduchý. Strielal som tak dobre, že ma najprv zo stredne veľkých plechoviek ženská poslala k menším. Keď ale zbadala, že si ich dávam jednu za druhou (viď video), zastavila ma v tom najlepšom s tým, že už je koniec a mám si vybrať cenu z najnižšej cenovej kategórie. Ak chcem vyššiu, musím strielať znova. Aké prosté 😀

_DSC_0008
Vystrelené srdiečko, LunaPark, Lignano, IT (2016)

Tento stroj na peniaze, akými zábavné parky sú a vždy boli, sme nasýtili ešte jazdou na húsenkovej dráhe. Prekvapením bolo, že sa na neho dala nahovoriť aj Zuzkina mamina. To, že mala polku jazdy pozatvorené jedno oko, je uz druhoradé. Síce krátka, ale dráha s tromi, či štyrmi 45 stupňovými vpádmi stála za to. Skalní fanúškovia spred roka, kde som v mojom americkom blogu písal o návšteve legendárneho Six Flags vedia, že toto JE moja šálka kávy 😉

DSC_0005

_DSC_0016

_DSC_0020

_DSC_0034

Po 5 dňoch nastal čas lúčenia s Jadranským morom a spokojní s naším opálením (niekedy sme to možno aj prehnali s tým slnkom, hlavne v prvé dni) sme naštartovali naše SUV a vyrazili domov.

Cesta, tentokrát v denných hodinách ubiehala rýchlo až do momentu, keď sme v Taliansku prepásli poslednú benzinku predtým, ako nám začala blikať kontrolka s palivom. Spomenul som si matne na slová môjho ocina, ktorý mi raz povedal, že akonáhle zasvieti, auto prejde bez problémov ešte aspoň 80-100km. To jediné ma utešovalo a držalo spolu s ostatnými členmi posádky pri živote.

Keď sme ale prešli prvých 20km, a na tabuli sme zbadali znak benzinky, takmer sme zvískli od radosti. Nadšenie ale opadlo, keď pod touto ikonou svietil nápis 31km. Nasledovala asi najdramtickejšia jazda v mojom živote, keď míňate 3km tunely bez ostavného pruhu, s pár kvapkami nafty v nádrži. Začínate si predstavovať situáciu z televízie, ako požiadate náhodného kamionistu, ktorý pôjde okolo, o pár litrov paliva. Vtedy vám ale na um príde ako všetky tieto filmy končia a trh s ľudskými orgánmi na seba nenechá dlho čakať. Jediné štastie, že bolo svetlo (až na tie tunely) a asi to tak Pán Boh chcel, horkoťažko sme k vytúženej benzinke prišli.

Zapili sme to poriadnou dávkou capuccina a nakoniec šťastne dorazili až domov. Lignano splnilo naše očakávania nadmieru. Viva Italia!

DSC_0024

DSC_0089
Lignano, IT (2016)

DSC_0105

DSC_0116

DSC_0119

DSC_0154
Darčeková flaška za takmer 1000 eur
_DSC_0120
Aj holuby sa potrebujú ovlažiť

DSC_0138

DSC_0139

IMG_9767
Celá naša posádka na pláži
IMG_9782uu
Cheeeeerz !

DSC_0225

Tento článok sme spískali spolu so Zuzkou, za čo jej patrí veľká vďaka 🙂


Milí moji verní čitatelia, a všetky čivavy sveta. Ak sa vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať ďalej, alebo sa pridajte k odberu čokoladovo-kavového blogu na Facebooku. Teším sa na vás aj pri ďalších tripoch, ktoré ma ešte určite tento rok čakajú, približne v tomto poradi 🙂

  • Dánsko – Coppenhagen,
  • Česko – Praha,
  • Rakúsko – Wien,
  • Maďarsko – Balaton,
  • Slovensko – tam je všade krásne…

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lignano_Sabbiadoro
http://lignano-dovolenka.blogspot.sk/2011/10/more.html
http://www.odovolenke.sk/taliansko/benatky/pamiatky

Pridaj komentár

Top