You are here
Home > Cestovanie > Aprílové Thajsko 2016 – #1- Ostrov Koh Lanta

Aprílové Thajsko 2016 – #1- Ostrov Koh Lanta

Začiatkom roka som využil ponuku výhodných spiatočných leteniek do Thajska a tak boli moje necelé dva aprílové týždne jasne definované už vtedy. Svoju úlohu pritom samozrejme zohral aj fakt, ze v krajine sa uz vyše polroka nachádza a udomácňuje môj veľmi dobrý kamarát Vilo. Sľúbil mi už vtedy, že si na mňa počas týchto pár dní určite čas nájde. Vždy mi o Thajsku a thajskej kultúre hovoril ako o niečom, čo jednoducho treba zažiť na vlastnej koži. Minimálne raz za život. Pre neho sa síce toto obdobie spoznávania kus predĺžilo a býva tu viac ako 6 mesiacov, ja to ale beriem ako jedinečnú šancu spoznať túto krajinu a kultúru nielen svojimi ale aj očami „domáceho“.

Budapešť -> Peking (Beijing) -> Bangkok

3.4. – 4.4. 2016

Prvú aprílovú nedeľu som sa rozlúčil so všetkými doma (Zuzi, hold pánska jazda je pánska jazda tentokrát 😛 , prepáč ) a vyrazil autom s našimi smer Budapešt, odkiaľ som mal naplánovaný prvý let.

Ten trval neskutočných 10 hodín, po ktorom nasledovala medzizastávka v činskom hlavnom meste Peking v podobe dalších siedmych.

Tradičná čínska architektúra už aj na letisku
Tradičná čínska architektúra už aj na letisku
Hala letiska
Hala letiska

Obhliadol som ho snáď celé, aby som sa pripravil na spiatočný let, kde budem svoj pobyt na pekingskom letisku počítať na desiatky hodín. Konkrétne na necelé dve, presnejšie 19 hodín čistého času na prestup. Vzhľadom k tomu, že na tomto letisku nie okrem kávy, pizze a všadeprítomnej pandy takmer nič, to bude ešte dosť zaujímavé 🙂

Panda všade kam sa pozrieš
Panda všade kam sa pozrieš

Nasledoval 5 hodinový let do hlavného mesta Thajska – Bangkoku. Tam sme sa s kamarátom Vilom horkotažko našli (letisko má 4 obrovské poschodia a kedže Thajsko zrovna nieje krajina kde by každy vedel hovoriť anglicky, narazil som na sekuriťákov, ktorí toto pravidlo potvrdzovali a poslali ma úplne inde ako som pôvodne chcel). To ale nič nemení na fakte, že po zvítaní sme odchytili prvý voľný taxík, ktorému ale predchadzalo zistenie, že vonku je aj o polnoci miestneho času vyše 30 stupňov Celzia. Pre človeka, ktorý ešte pred mesiacom počítal centimetre snehu doma, doslova šok. Taxikár nám chcel ponuknut ako cudzincom „výhodnejšiu“ sadzbu bez zapnutého taxametra, Vilo ho ale okamžite skrotil oznámenim, že on je tu už prakticky domáci a finty može skúšať na iných. V tom momente bol taxameter naštartovaný. Ano, vitajte v Thajsku. 😉

Cesta taxíkom z letiska do vopred rezervovaného hostela trvala približne hodinu. Mali sme totiž šťastie na taxikára, ktorý anglicky hovoril aspoň trocha (čo ako som zistil neskôr nieje samozrejmosť), ale keďže v Thajsku nebýva zvykom používať GPS-ku, museli sme ho v centre mesta navigovať k hostelu my. Po vybalení tých najnutnejších vecí, a zmytí 30 hodinovej cestovatelskej špiny zo seba, sme sa o druhej ráno miestneho času dostali konečne do postele.

Bangkok -> Krabi -> Ostrov Koh Lanta

5.4. – 8.4.2016

Hneď ráno nás čakali raňajky v podobe švédskych stolov. Po nich Vilo zahviezdil v podobe doslova okamžitého splašenia preddverami stojaceho taxíka, ktorý bol zhodou okolností v zápche a voľný. Takže sme mali dosť času na naloženie batožín a nasadnutie dnu. Naše kroky ďalej smerovali k vnútroštátnemu letisku Don Muang, kde sme mali (opäť vďaka dokonale pripravenému Vilovi) rezervované letenky do turistami mimoriadne obľúbenej destinacie – provincie Krabi. Let sme stihli doslova na poslednú chvíľu (ak niekomu hovorí niečo „final call“, je mu to jasné) a to až tak nadoraz, že Vilo musel svoju ťažko vybojovanú kávu nechat doslova pred „bránami“ lietadla. Nepotesi 😀

Bolo niekoľko možností ako sa dostať do našej cieľovej destinácie – ostrova Koh Lanta, či už taxíkom alebo autobusom. Obe možnosti ale vystriedala tretia, ktorá nám prišla do rany ako na zavolanie – mikrobusom (lepsie povedané miniVanom), za celkom prijateľnú sumu 400 BATHov na osobu (pre info 38 BATH = 1 Eur). Išli sme približne 2 až 3 hodiny a spoločnosť nám robilo ďalších 10 ľudí, ktorí cestovali tiež na ostrov. Sedeli sme vedľa postaršieho manželského páru z Nemecka. Počas cesty nám veľa rozprávali o svojom cestovateľskom živote a 3-ročnom pobyte na Filipínach, kde pôsobili ako dobrovoľníci. Cestou sme sa dvakrat preplavili kompou (bez vysadnutia z auta) cez rieku, až nás napokon vodič vysadil pred hotelom Dreamy Casa, ktorý sme mali (ako inak) dopredu vybavený.

hotel Dreamy Casa
Hotel Dreamy Casa na ostrove Koh Lanta

Ako sme neskôr zistili, na hoteli nás uvítal chlapík, pôvodom z Talianska, ktorý bol po celú dobu pobytu mimoriadne milý a ochotný splniť nám akékoľvek naše želania. Jednou z nich bola aj oddelená dvojpostel, ktorú nám prvú noc bohužial splniť nevedel a tak sme sa s Vilom pomrvili na manželskej 😀 Všetko ale napravil tým, že nám veľmi ochotne na druhý deň požičal dva skútre, a mohli sme tak veselo brázdiť ostrovom celý deň.

Na ostrove som prvýkrát ochutnal miestne thajské špeciality a bol som dosť ohúrený kvalitou jedla. V dobrom. Za celkom malý peniaz (okolo 2-3 eur) dostanete naozaj výborne thajské jedlo, či už to boli thajské rezance alebo nudle s kuracím mäsom a morskými prišerkami. Tie celkom môžem a keďže ázijskú kuchyňu zbožňujem, prišiel som si na svoje hneď od začiatku.

Za naozaj smiešny peniaz sa tu dá kúpiť balená voda (tá z vodovodu sa piť neodporúča), ovocie (poriadna miska s ovocím za 1 euro), priplatiť si už treba za čerstvo namletú kávu Arabicu, či miešané ovocné drinky. Tie ale všetky stoja minimálne za ochutnanie.

Melónový drink
Melónový drink

Druhý deň na Koh Lanta sa niesol v znameni motoriek. Presnejšie skútrov, ktorými sme prešli asi tretinu ostrova, až na jeho najjužnejší cíp. Jazdenie na skútroch v Thajsku sa dá prirovnať k bicyklovaniu sa na Slovensku. Neviem aký je tu minimálny vek pre získanie vodičáku na tento dopravný prostriedok, ale jazdí ním úplne každý. Deti, ženy i turisti. Je to tu najjednoduchší a zároveň najlacnejší spôsob prepravy v rámci ostrovov a miest ako takých. Pre zaujímavosť, požičanie skútra na jeden deň nás vyšlo na 7 Eur, litrová fľaša benzínu, ktorá vystacila približne na 30-40km stála 1 Euro. Jazdenie skútrom po Thajsku som si zamiloval 🙂

Koh Lanta - deň na skútroch
Koh Lanta – deň na skútroch
Koh Lanta - odkaz v piesku pre Zuzku
Koh Lanta – odkaz v piesku pre Zuzku
Koh Lanta - loďka
Koh Lanta – loďka
Koh Lanta - plážový prístrešok
Koh Lanta – plážový prístrešok
Pláž na Koh Lanta
Pláž na Koh Lanta
Zátoka s loďami v Koh Lanta (Bamboo Beach)
Zátoka s loďami v Koh Lanta (Bamboo Beach)
Koh Lanta - na skútroch
Koh Lanta – na skútroch
Koh Lanta - Na loďke
Koh Lanta – Na loďke
Koh Lanta - miestna reštaurácia
Koh Lanta – miestna reštaurácia

Poobede sme mali s Vilom naplánovaný výcvik potápania s kyslíkovou bombou v bazéne. Jednalo sa o nácvik základných techník dychania a práce s maskou, v neopréne a s plutvami na nohách.
Alfou a omegou je vedieť správne dýchať ústami a nepouzivať pritom nos vôbec. Akonáhle tento, pre ľudí inštinktívne dosť neprirodzený spôsob dýchania (keď jednoducho nosom nenadýchnete nič, v horšom prípade vodu) prekonáte, ste doslova za vodou. Prechádzali a simulovali sme si 4 možné „nehody“ ktoré môžu nastať.

  1. Vybratie kyslíkovej masky z úst a následne rýchle znovunasadenie
  2. Vybratie kyslíkovej masky z úst a nasadenie po určitom čase (+ uvoľnenie kyslika z masky do úst)
  3. Vybratie kyslíkovej masky z úst, jej strata mimo dosahu ruky a technika akou je možné ju čo najrýchlejšie nájsť vo vode
  4. Napustenie vody do masky na oči a nos, pritlačenie na vrch masky, následne záklon hlavy, a vydýchnutie nosom (tým vzduch všetku vodu zdola masky vytlačí von)

Po čase sme obaja zvládli prvé tri body úspešne, pri štvrtej úlohe som ale narozdiel od Vila (bol naozaj dosť šikovný a strach je pre neho zjavne cudzí pojem) prišiel na zaujímavý problém, ktorý som nedokázal prekonať ani po niekoľkých opakovaniach. Plynulý výdych nosom vo vode mi ako rekreačnému plavcovi robilo celkom problem a stal sa pre mna osudným. Kurzom som teda oficiálne neprešiel, čo mi ale vôbec neprekážalo. Na to aký strach som mal už od začiatku, keď mi kamarát oznámil, že sa na takéto čosi vyberieme, som vcelku rád, že na druhý deň ma malo cakať „len“ snorchlovanie na hladine. Nemo a Dory, aj tak vas tam najdem!

Koh Lanta - večera pri mori so sviečkami
Koh Lanta – večera pri mori so sviečkami

Tretí deň na ostrove Koh Lanta vlastne nebol až tak dňom na Koh Lanta. Skoro ráno o siedmej sme sa pobrali na tradičné raňajky do nášho obľúbeného Coffee shopu neďaleko pláže, kde nás už vítal náš usmiaty domáci coffee-maker. Thaiský chlapec, ktorý je obsluhou aj pripravovačom jedla a nápojov zároveň, podával každý deň naozaj skvelé výkony. Veď sme mu to aj patrične dali najavo, keď som mu prepočutím výslednej sumy dal tringelt asi 80 BATH. Káva bola ale výborná, raňajkové menu zložené z praženice, toastov, párkov a chladeného nápoja, takisto.

Po raňajkách náš čakal odvoz k lodi, ktorá nás zaviezla k neďalekej lagúne zvanej Koh Haa. Plavili sme sa s ďalšími nádejnými potápačmi zhruba poldruha hodiny, až kým sme neprišli na miesto výskoku. Čakala nás prenádherna scenéria – 3 samostatné skalnaté útvary, okolo ktorých sa pre potápačov všetkých kategorií naskytajú nekonečné možnosti zažiť podmorský svet v pravom slovazmysle. Voda je na väčšine miest krásne priezračná, modro-zelený kontrast jej dodáva na kráse ešte viac. Každý si tak príde na svoje. Ľudia od nás (vrátane Vila) sa po naskákaní do vody ponárali v hlbke až do 12 metrov, my začiatocnici sme zvolili klasické snorchlovanie, teda plávanie/potápanie bez prístrojov takmer na hladine a z vody mi trčala iba hadica (snorchel) na dýchanie. Akonáhle som sa ponoril prvýkrat pod hladinu, nedokázal som sa vynadivat a odtrhnúť oči od tej krásy. Ten svet bol ako z rozprávky. Nádherný a zároveň tak tajomný. Všade ticho, počuť bolo len zvuk a šum mora, ktoré vás celého obklopovalo. Neopakovateľný (ale snáď zopakovaniahodný!) zážitok.

V lagúne a popri nej žije niekoľko desiatok druhov rýb, úhorov, koralov a iných morských živocíchov. Stretnúť každého jedného je na dlhší výlet ako jedno popoludnie, ale i tak sa nám podarilo zazrieť veľmi pekné jedince.

Ako som spominal, Vilo – znamy svojou nebojácnosťou, sa odvážil k dvom ponorom s kyslíkovou bombou až na dno lagúny, zato ja som si vychutnal podmorský svet z hladiny za pomoci šnorchla. Šnorchlovanie je pre mna nová aktivita, ktorú som si ihneď zamiloval! Je to skôr relaxačná metóda ako stráviť pobyt pri mori, ktorej podmienkou je kvalitná výstroj a čistá voda. Je určená všetkym a poskytne úplné uvolnenie sa. Stanete sa doslova súčasťou podmorského sveta. Keďže potápanie v sebe obnáša jednak výcvikový kurz a pomerne drahú výstroj, vážne premýšľam, že na najbližšiu dovolenku k moru už zoberiem aj svoj budúci šnorchlovaci set, ktorý mám v pláne si kúpiť.

Vilo je ako chodiaci McGiver a opäť nesklamal. Zrodila sa myšlienka, že na druhý výstup do vody zoberiem aj svoj iPhone. GoPro kameru (teda jeho čínsku verziu) som zabudol doma, tak mi neostávalo nič iné ako vyskúšať či Vilove vodotesné puzdro naozaj spĺňa všetky predpísané normy. Najprv sme telefon ponorili do vedra s vodou a ked v tomto teste obstál, skočil som s ním rovno do mora. Fotky priložené na konci tohoto článku sú robené nielen zrkadlovkou Nikon ale aj samotným iPhonom. Môžem teda skúšku vodotesnosti puzdra za 70eur považovať za úspešnú a som si istý, ze budeme jediní na svete kto na tomto mieste dokázal urobit selfie panorámu iPhonom pod vodou.

Zajtra ráno odlietame smer Bangkok, kde nás zaiste čakajú úplne iné zážitky ako doteraz 🙂

DSC_0458
Koh Haa – lagúna a útes
DSC_0465
Koh Haa – útes
IMG_8444
Koh Haa – hviezdica pod vodou
IMG_8379
Koh Haa – snorchľovanie
DSC_0468
Koh Haa – další útes
DSC_0421
Cesta na Koh Haa loďou
Ja s Vilom na lodi, smer Koh Haa
Ja s Vilom na lodi, smer Koh Haa
IMG_8407
Panoramatické selfie s iPhonom pod vodou (Koh Haa)
IMG_8484
Koh Haa – vynárajúci sa potápači
Vilovi sa podarilo zachytit takúto krásnu podmorskú scenériu
Vilovi sa podarilo zachytit takúto krásnu podmorskú scenériu
Vodotesné puzdro, s ktorým iPhone obstál
Vodotesné puzdro, s ktorým iPhone obstál

 

Comments

comments

Top