You are here
Home > Cestovanie > Aprílové Thajsko 2016 – #3 – Chiang Mai

Aprílové Thajsko 2016 – #3 – Chiang Mai

Tento článok je, čo sa týka tohtoročného thajského tripu, posledný a zároveň je aj článkom zhrňujúcim celkové dojmy a pocity z práve navštívenej krajiny. Naš posledný cieľ bol trocha iný tým, že hneď po prílete do Chiang Mai, hlavným mestom rovnako sa nazývajúcej provincie Thajska s bohatou kultúrou a tradíciami, sme si prenajali auto. A to rovno poriadny pick-up, Toyotu Helix aj so zadnou prídavnou korbou. Bolo najlacnejšie a vyhovovalo nám napriek tomu, ze sme boli len dvaja. Najmä preto, že jeho terénny vzhľad nám dovolil zájsť kamkoľvek, kde sme si zmysleli. Možnosti, užiť si posledné spoločné thajské dni, nám boli otvorené dokorán.

Ako to už bolo zvykom u nás dvoch s Vilom, ani predposledný večer sme nevynechali miestny Sunday Market (keďže bola nedeľa) a opäť sme domov prišli s taškou plnou suvenírov. Čo stojí za zmienku, je masáž akvarijnými rybkami, ktorú som si zo zvedavosti skúsil doslova na vlastnej koži. Najprv mi boli náčelníkom umyté nohy a akonáhle som ich vložil do megaakvária s rybami, vrhli sa na mňa ako dravé pyrane. Príjemné šteklenie a postupné uvoľnenie stresových hormónov. Aspoň to tvrdil popis na tabuli vedľa. Verím tomu, že tú suchú kožu na nohách z týždňového thajského slnka si poriadne užili a najedli sa dosýta (netúžim teda či aj dačo jedli, ale dajme tomu) 😀

Sunday Market, Chiang Mai
Sunday Market, Chiang Mai
Náš pomocník na cestách - terénna Toyota
Náš pomocník na cestách – terénna Toyota
IMG_8946
Terapia rybkami, Sunday Market, Chiang Mai

V pondelok, v náš posledný celý deň, ktorý sme mali k dispozicii, sme vyrazili skoro ráno, smerom na najvyššiu horu Thajska. Jednalo sa skôr o akýsi najvyššie položený bod krajiny, ale dostať sa k nemu dalo zabrať najmä Vilovi, čo sa šoférskych zručností týka (on si to ale zjavne užival) a môjmu žalúdku, čo sa týka serpentín, ktoré k nemu viedli. Vilo ale šoféroval ako ďábel a ani sme sa nenazdali a síce so zaľahnutými ušami (prevýšenie zo 400 na 2565 m. nad morom za zhruba hodinu cesty sa nedeje každý deň) ale predsa, sme sa ocitli na najvyššie položenom mieste Thajska (viď titulná fotka). Zo začiatku som si myslel, že mu vo vedení auta pomôžem viac, vzájomne sme ale po mojej asi 10 km jazde usúdili, že on ako skúsenejší (a prakticky domáci) vodič bude zvládať volant a jazdu po opačnej strane vozovky s o čosi väčším prehľadom.

Cestou sme natrafili národný park Doi Inthanon National Park a pár vodopádov (Siribhume, Wachirathan, Sirithan). Najdostupnejší z nich, čo sa možnosti dostať sa k nemu najbližsie týka, bol vodopád Wachirathan.

DSC_2334
Wachirathan vodopád
DSC_0827
Okolie národného parku Doi Inthanon
Malá Zuzka - talizman od priateľky, vodopád Sirithan
Malá Zuzka – talizman od priateľky, vodopád Sirithan
Chrám Naphamethinidon, národný park Doi Inthanon
Chrám Naphamethinidon, národný park Doi Inthanon

Ostatný deň ráno sme po raňajkách naštartovali nášho štvorkolesového tátoša znova a vyrazili opäť do výšin. Tentokrát do troška nižsie položených, naturálne založenými ľudmi obývaných „lazov“. Ľudia tam pestujú všetky možné ázijské druhy plodín, a turisti a domáci si sem chodia oddýchnuť kvôli čistému vzduchu a krásnej prírode.

Cestou sme si urobili minizastávku pri lanovej dráhe Pongyang a v Tiger Kingdom, kde za trochu vyšší poplatok bola možnosť vstúpiť do teritória skrotených bielych aj klasických hnedých tigrov. Mne osobne sa suma za vstup kvôli pár fotkam zdala privysoká, a keďže mi ešte doma mamina čítala o rôznych praktikách, ktoré (nemusí byť isté, že aj v tejto rezervácii) uplatňujú na miestne zvieratá, aby boli krotšie a prístupnejšie ľudom, nešli sme dnu vôbec. Kto chce, si články podobného typu nájde sám, je ich nespočetne veľa.

Čomu sme ale neodolali, bol Elephant Camp, kde sa voľne pohybovali slony, jedli banány a listy bambusov, a striekali jeden na druhého chobotmi vodu. Dokonca sme zahliadli aj čerstvo narodené slonie mláďa, celý čas pevne sa držiaceho svojej mamy (dôvod prečo neexistuje ani jeden pekný zaber oboch 😉

Vysokohorská dedinka
Vysokohorská dedinka
Elephant Camp, deal so slonom
Elephant Camp, deal so slonom
Elephant Camp, novonarodené sloníča s matkou
Elephant Camp, novonarodené sloníča s matkou
Elephant Camp, jazda na slonoch
Elephant Camp, jazda na slonoch

Poslednou vecou, ktorú sme v Thajsku zažili bola príprava na vodný Water Festival Sangkran, ktorý začína 13.4. a je symbolom Nového roka v Thajsku. Všetci ľudia počas 4 dní vyjdu do ulíc a oblievajú sa vodou. S kýblami, vodnými delami a pištolami od výmyslu sveta. Predstavte si našu Veľkú noc, ibaže tu vás obleje vonku úplne každý. Veľmi vychytaným cieľom su motorkári, ktorých je v Thajsku neúrekom a v podstate sa nemajú ako brániť. Zvlásť keď stoja v zápche.

Sangkran, deň pred
Sangkran, deň pred
Songkran, jediné sťastie že sme v aute
Songkran, jediné sťastie že sme v aute
Songkran, prípravy
Songkran, prípravy

Tu sa už dostávame sledom udalostí do stavu, kedy sa lúčim s Viliamom na chiangmaiskom letisku a prajem mu štastnú cestu nazad do jeho domáceho Udon Thani, kde ešte nejaký čas pobudne.

Po mojom prílete z Chiang Mai do Bangkoku som si chytro zaistil shuffle bus (autobus), ktorý premáva medzi letiskom Don Mueang a hlavným medzinárodnym letiskom Suvarnabhumi. Z pôvodného plánu ísť taxíkom za zhruba 400 Bathov vzišiel plán, ktorý ma nestál nič okrem 10 minutového čakania na spoj. Odporúčam každému kto pôjde podobnou trasou a bude potrebovať prejsť z jedného letiska do druhého.
Na hlavnom letisku som sa ešte na poslednú chvíľu stretol s mojím skvelým kolegom z práce – Jakubom, ktorý bol v Thajsku s priateľkou Aďou o týždeň dlhšie ako ja. Odlietali sme domov síce iným spojom, ale v ten istý deň. Jediné na čo sme sa vlastne zmohli, bola spoločná selfie a bežal som na lietadlo do prvej medzizastávky – čínskeho Pekingu.

Spoločná selfie s Jakubom a Aďou na letisku v Bangkoku
Spoločná selfie s Jakubom a Aďou na letisku v Bangkoku

Pobyt na letisku v Pekingu bol o čosi dlhší ako pri ceste do Thajska. Medzizastávka trvala neskutočných 19 hodín. Ono čakanie na letiskách, ak už ste za gate-mi, je prijemné, pretože sú tam už iba ľudia, ktorí čakajú na odlet a teda žiadni sfetovaní bezdaci z odletovej haly. Prijemnejšie by ale bolo stráviť ho vo dvojici, kde jeden môže prípadne spať a druhý dávať pozor na veci. Medzinárodné letisko Beijing Capital Int’l Airport je obrovské, ale v časti kde sú gates, je minimum ľudí. Pôsobí preto pri transferi (inak som ho nezažil, na výstup mimo letiska by mi bolo treba vybavovať víza) veľmi ľudoprázdno a všade navôkol vám vyhráva typická čínska ľudová hudba. Musím povedať, že celkom ukľudňujúca. Horšie je to na tomto letisku s jedlom. Nájdete tu buď typicke čínske obchody so suvenírmi a čokoládami, Pizzu Hut, dve kaviarne (Costa a Starbucks) a kopec značkového oblečenia. Na žiadny fastfood som nenatrafil, a to som letisko obehol dneska minimalne 10x celé. Pýtate sa prečo?

Jakub s Andrejkou sú jednoducho úžasní a mysleli na moje dlhé trápenia sa v Číne. Pripravili mi teda niekoľko úloh, ktoré som mal na letisku počas takmer celého dňa urobiť (typu: Opýtaj sa náhodného okoloidúceho, či som správne v Paríži, a pod.). Aj keď svojským spôsobom, ale väčsinu úloh som dúfam zvládol a čakanie mi prešlo určite svižnejšie. Vďaka kamaráti 🙂

Let domov a cesta z Viedne, cez Bratislavu (RegioJet chodí v pravidelných intervaloch na trase Schwechat – BA, autobusová stanica) až do Nových Zámkov dúfam prebehne hladko a ja už sa teším na všetkých doma. Týmto sa pre tento trip lúčim a už teraz sa teším na ďalší do Londýna, ktorý podnikneme čoskoro s mojou drahou polovičkou Zuzkou 🙂

Svet je veľký, stále je čo spoznávať
Svet je veľký, stále je čo spoznávať

Domov si odnášam fantastické zážitky z perfektne naplánovanej aktívnej dovolenky, za čo patrí veľká vďaka Vilovi, ktorého orientačné a organizátorské schopnosti (aj tie ad-hoc) sú na úrovni Macbookov medzi laptopmi 🙂 Ďalej je to vyše 600 fotiek, krásnych 141 Bathov a ešte väčšiu chuť cestovať svetom.

Kapunkap [ขอบคุณ] Thailand … Ďakujem Thajsko …

Moje poznatky z Thajska:

  • je normálne, že sa ľudia pred vstupom do obchodu alebo príbytku vyzujú (hlavne v menších mestách)
  • Thajci ďakujú spojením oboch rúk smerom k hlave a miernym úklonom
  • Angličtina nieje v Thajsku samozrejmosť
  • jazdí v ľavom jazdnom pruhu
  • na veľa miestach vás budú kontrolovať pred vstupom skenermi a budú vám kontrolovať batožinu
  • Thaici si doma vodu buď filtrujú alebo si ju kupujú vo fľašiach v obchodoch a na ulici. Tradične sa pollitrovka čistej vody predáva za 10 Bathov (asi 30centov)
  • veľa ľudí na uliciach nosí cez ústa a nos rúško
  • Nalietal som počas 8 letov vyše 16000 km, autom po Thajsku sme to dali na zhruba 700 km.
  • Nikdy nelietajte dlhé trasy v klasickych sedačkách v lietadle ak máte 2 metre a viac. Priplaťte si za miesta pri východoch (alebo poproste pani pri letenkách ako ja) alebo si kúpte prvú triedu.

Pridaj komentár

Top